Obec Žemliare leží vo východnej časti Podunajskej nížiny, na ľavobrežnej nive Hrona. Odlesnený rovinný chotár tvoria treťohorné uloženiny. Najstarším pozostatkom osídlenia tejto lokality je kostrové pohrebisko z doby laténskej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1075 v donačnej listine svätobeňadického opátstva, ako Semlar, neskôr Semellar 1209, Semler 1314, Sempler 1411, Semlyer 1464, Žemlare 1773, Žemliare 1920, maď. Zsemlér. Desiatky z obce vrátili opátstvu až v roku 1314. Opátstvo však malo naďalej veľa mrzutostí nielen so susednými zemanmi, ale aj ostrihomským arcibiskupstvom, ktoré napokon v roku 1539 obec získalo a udržalo si ju až do roku 1848. V čase tureckých voje bola obec poplatná Turkom. V roku 1601 tu bolo 26 domov a mlyn. V roku 1729 vyhnali odtiaľto tunajších kalvínov a namiesto nich dosídili katolíkov, sčasti Slovákov. V roku 1664 mali Žemliare 31 daňovníkov, 24 domácností, les a pasienky. V roku 1828 bolo v Žemliaroch 37 domov a 264 obyvateľov, ktorí sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. V r. 1938-44 bola obec pripojená k Maďarsku.
V roku 1805 bol v obci postavený terajší klasicistický rímskokatolícky kostol sv. Ladislava. V exteriéri kostola sv. Ladislava s nachádza oltárny obraz od J. Zanussiho z roku 1805, stľp a kaplnka. Kostol bol renovovaný v r. 1838 a 1957. Vedľa kostola v r. 1998 postavili kaplnku. V roku 2007 odhalili v obci pamätník venovaný obetiam I. a II. svetovej vojny, padlým hrdinom tekovskolužianskej bitky a rodinám vysídlením v roku 1947 do Čiech. V obci sa zachovalo viacero domov pôvodnej architektúry. Nájdeme tu však aj moderné stavby. Pre domy v tejto oblasti sú tipické ornamentmi zdobené ručné kované brány